diary

1 rok v manželstve

Paulína a Jakub 0263Tento blog som nemala ani v najmenšom úmysle písať. Ale keďže som po poslednom blogu dostala požiadavku aj v komentári na blogu aj v správach na instagrame, tak som sa odhodlala, že snáď niečo napíšem. Pravdu povediac, cítim sa zvláštne, lebo neviem čo napísať. Nie preto, žeby nebolo o čom, to nie. Manželstvo je úžasné a tento rok bol skutočne najlepší v mojom živote, ale po roku si netrúfam mudrovať o tom, čo robiť a čo nerobiť. 😀 Zároveň myslím, že také každodenné radosti života v manželstve môžete v plnej miere vychutnať na mojom instagrame. Takže mi to zabralo hodnú chvíľu, kým som prišla na to, čo sem napísať, ale napadla mi jedna vec. Poviem vám len to, že sa treba veľa učiť a túžiť sa učiť. Keď tak nad tým rozmýšľam, tak toto vám v poslednej dobe vravím veľmi často v mnohých ohľadoch. Ale naozaj je to momentálne najväčšia vec, ktorou žijem: učenie sa. Možno je to aj tým, že sa mi pomaly ale iste začal posledný aktívny študentský rok v živote a tak si uvedomujem aké je učenie dôležité. Ale asi aj preto, že mám pocit, že často robíme – aj ja, vyhlásenia a chceme o veciach rozhodovať, ale nechceme sa k tomu nič viac učiť. “Ja viem najlepšie s kým chodiť, ja viem najlepšie ako žiť, ja viem najlepšie…. nestaraj sa mi do života radšej sa pozri na seba a rob toto..” a to je čistá bieda, lebo pravda je taká že Paulína a Jakub 0056.jpgNEVIEME nikdy dostatok nato, aby sme mohli prehlásiť, že už sa nemusíme učiť. Keď nato myslím v oblasti manželstva, tak mi napadá, že často ľudia hovoria “až sa budeme úplne poznať, potom sa vezmeme.” Alebo dokonca aj v manželstve “teraz sa už nepotrebujem pýtať môjho manžela nič, veď ho poznám.” …what a lie! nepoznáš, ani ja nie. možno niečo, niekoľko percent poznáme, ale nie všetko. a musím povedať, že najzaujímavejšie a najúžasnejšie na tomto manželskom roku bolo učenie sa. Ešte som v štúdiu môjho manžela nedostala ani na druhý stupeň základky a to sme priatelia od 7mich. 😀 Ale poviem vám, bol to najlepšie investovaný študijný čas. Hovoriť o tom, čo ho teší, čo trápi, čo ho rozosmialo, kde si myslí, že urobil najväčšie chyby, čo by zmenil, aké má plány, čo sa mu páči, čo mu chutí -to sú skvelé chvíle. n e n a h r a d i t e ľ n é.

Čo som sa teda naučila?

  • Keďže môj manžel je neprekonateľný poslucháč (všetci, ktorí ste s ním hovorili viete, že od neho odchádzate akýsi ľahší a pochopení) tak som sa učila za tento rok lepšie počúvať – mám pocit, že sa mi začína trochu dariť.
  • Učím sa slúžiť, keď sama nevládzem – legendy o tom, že žena bola stvorená na to, aby so zápalom dutín vstala z postele a uvarila čaj a večeru nachladenému mužovi sú pravdivé. 😀
  • Učím sa byť podporou v depke zo skúškového, keď mám o pár hodín skúšku. 😀
  • A čo je pri mojej hyperaktívnej povahe totálneho extroverta najťažšie – učím sa povedať “nie” iným, aby som mohla stráviť čas aj s mojím mužom, aby cítil, že je NAJ a aby som mohla aspoň raz za dva týždne ísť na rande s mojím manželom. (tento rok to chceme update-núť na každý týždeň 😀 tak nám držte palce.)
  • Naučila som sa plánovať a organizovať – môj manžel je závislý na tom, aby všetko vedel presne dopredu – pre mňa “nespútaný živel” ako mi mamka často hovorievala, to bolo fakt ťažké ale už to ide a aj vďaka pomoci Evky z radosť je voľba a jej skvelým plánovačom a kalendárom dnes žijeme úplne pohodovo jasne áno občas aj nečakane, lebo úplne sa neviem zaprieť ale oveľa pokojnejšie a bez nervov. Plánujem jedálny lístok na týždeň dopredu, aktivity v týždni, prácu, službu, randíčka a všetko sa dá.Paulína a Jakub 0568

V túto chvíľu mi viac nenapadá 🙂 Len to, že sa chceme poďakovať všetkým skvelým manželom(včetne našich rodičov), ktorí sú nám skvelým príkladom a inšpirujú nás.

                     ♥

Tiež všetkým skvelým priateľom, ktorí patria do nášho domova ako občasní aj pravidelní hostia.

                    ♥

Snáď toto naplnilo ako-tak predstavy o blogu 1 roka v manželstve. 🙂

 

 

Tím, ktorí sa chystajú túto jeseň či ďalší rok brať blahoželám a prajem veľa radosti a tí z vás, ktorí by aj chceli ale nevedia, či ísť do toho – netreba váhať. Ťažko bude, to je jasné. Dokonca aj o 10 rokov, ale keď sa na to začnete pripravovať už teraz, bude to zvládnuteľnejšie, aspoň myslím. 😀 poviem vám o 10 rokov.

užívajte farebné dni,

zo ♥ vaša Pau

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s