Boh, Ježiš

Zmena smeru

IMG_0770 (2).JPG

„Nikto z nás totiž nežije sebe a nikto sebe neumiera. Lebo ak žijeme, Pánovi žijeme, ak umierame, Pánovi umierame. A tak či žijeme, či umierame, Pánovi sme. Veď práve na to Kristus umrel a ožil, aby panoval aj nad mŕtvymi aj nad živými. Prečo teda súdiť brata? Alebo ty zase, prečo pohŕdaš bratom? Veď všetci sa postavíme pred súdnu stolicu Božiu, lebo je napísané: Akože som živý, hovorí Pán, každé koleno bude sa klaňať predo mnou a každý jazyk bude vyznávať Boha. Tak teda každý z nás Bohu vydá počet za seba. Nesúďme sa teda navzájom, ale radšej súďte tak, aby ste bratovi nezavdali príčinu urážať sa alebo pohoršovať.“

– Rýmskym 14, 7 – 13

Zmena smeru. V čom? Ako?

Pavol v liste do Ríma veľmi presne pomenováva 2 skutočnosti v živote každého človeka. Hovorí, že každý človek žije a aj zomrie. To je fakt, ktorý platí paušálne, pre každého človeka. Avšak to, čo potom Pavol ukazuje ako dôležité pre kresťana:
je jedno či žijeme, alebo umierame, Pánovi sme.
Zrazu už nie len žijeme a umierame, ale pri jednom aj druhom máme byť Pánovi.
Čo z toho pre nás vyplýva?

Žiť s Kristom.

Nikto z nás nežije sebe samému. Aj ľudia, ktorí nepoznajú Boha niekomu alebo niečomu žijú ⇒ Rodine, priateľom, práci, domácim zvieratám.. Niekedy ľudia žijú pre múdrosť, poznanie, pýchu, uznanie… nikto nežije sebe. Pavol jasne napomína, keď vraví, že tí ktorí sa nazývajú kresťania musia žiť Pánovi. To nemá byť nič zvláštne, ale niečo celkom normálne. Vieru nasledujú skutky. To nie je žiadna heréza a nejde o získavanie si večného života cez skutky. Tu ide o živú a mŕtvu vieru. Apoštol Jakub vo svojom liste venuje pomerne veľkú časť polemike medzi vierou a skutkami. A som presvedčená, že by sme s jeho tvrdením mohli súhlasiť. Načo je viera, o ktorej len hovoríme, ale nežijeme ju. IMG_0820.JPGChcela by som vedieť, či existuje niekto, kto by bol ochotní veriť, že no niekto miluje, ale NIKDY by nepocítil, či nezažil jediný prejav lásky. Možno na čas by bolo možné veriť tomu, ale nie na dlho. Veľmi sa mi páči ako Jakub hovorí, že nemôžeme predsa povedať, že veríme v Boha a keď príde do nášho zhromaždenia človek, ktorý bude hladný a potrebujúci oblečenie či dom a my mu povieme – „budeme sa za Teba modliť bratu. Choď v pokoji na ulicu, zohrej sa pod mostom, najedz sa pri Dunaji.“ – Má pravdu! Čo to je za viera? Čo to je za kresťanstvo? Preto tento text pozýva k aktívnosti ⇒ žiť s Kristom znamená obetovať všetko, čo mám a žiť aktívny život viery. To je tá zmena smeru, ktorú potrebujeme do svojho života.

Nie len hovoriť o tom, ako milujeme ale milovať. Nie len hovoriť o tom, ako slúžime ale slúžiť.

Našou úlohou je nežiť len na oko, páčiť sa iným, alebo páčiť sa sebe. Sme tu preto, aby sme slúžili svojim životom Pánovi. Jeden múdry muž raz povedal, že ľahšie je nám pre niekoho umrieť ako pre neho žiť. A my máme pre ľudí žiť vo svetle Krista a Jeho obete. Neverím, že je možné, aby náš život nezmenil smer, keď sa stretol s veľkosťou Božej lásky v obeti Ježiša Krista. Božie slovo dnes k tomu volá – ži v Pánovi, obetuj svoj život v aktívnom živote viery.

Umierať s Kristom. Nikto z nás nemôže uveriť sám od seba. Pán Boh je ten Darca viery. Lebo umierať s Kristom znamená prijať milosrdenstvo, ktoré nám Kristus dáva. Sami od seba nevieme, ako máme milosrdenstvo prejavovať, ako sa máme obetovať. Pán Ježiš to vie a ukazuje nám to. Našou úlohou je žiť tak až do poslednej chvíle. Pretože aj v smrti je náš vzťah s Pánom najdôležitejší. Pán Ježiš zmenil náš smer. A ak sme sa rozhodli ísť novým, Ježišovým smerom bude to hlavná téma aj pri smrti.

A tretia a posledná vec, ktorá je veľmi silná a obviňujúca pre nás všetkých, je že: súdiť druhých nie je v našich rukách, ale v Božích. Napriek tomu, že to veľmi radi robíme, to nie je úloha, ktorú nám Otec zveril. Raz som sa pri svojom biblickom štúdiu dostala ku príbehu, alebo príkladu amerického pastora Grega Laurie-ho. Bol veľmi trefný a aktuálny. 😉 Keď som čítala tento text, okamžite sa mi vynoril v hlave ten obraz. Pastor Laurie hovorí: „Dnešná cirkev by sa dala prirovnať k futbalovému zápasu, kde 60 000 ľudí v hľadisku pozoruje, ako 22 ľudí robí všetku prácu.“ Sme často presne takí istí. Sedíme stranou a z pohodlia svojho gauča kričíme. Možno sme trochu aktívnejší, možno stojíme priamo tam, v hľadisku, ale predsa stále len v hľadisku. Kričíme: „Poďte! Do toho!“ No niekedy komentujeme aj nie celkom slušne a prívetivo, tých, ktorí robia. Stojíme stranou a posudzujeme, zatiaľ čo Boh hovorí: „Chcem ťa tam dole na ihrisku. Chcem, aby si sa zmocnil lopty. Chcem, aby si bol súčasťou toho, čo robím.“ Pán Ježiš je tu aj dnes, aby zmenil náš smer, keď prídeme na štadión nechce, aby sme zamierili na sedačku, ani do VIP lóže, aby sme tam mohli posudzovať iných. Chce aby sme išli priamo na hraciu plochu a slúžili ako nástroj, aby mohol meniť smer života iných.

IMG_0830 (3).JPG

Celá perikopa z ktorej je text z Rýmskym vybratý sa volá: „Buďte k sebe zhovievaví.“ A to potrebujeme. Potrebujú to naše vzťahy – v rodinách, v zboroch, v Cirkvi, všade. Potrebujeme zmeniť smer, vlastne potrebujeme, aby Kristus zmenil náš smer. A On to urobí. Len sa potom neotáčajme do protismeru, keď sa nás nejaká klamlivá GPS/navigácia snaží zmiasť. Len vtedy, keď pôjdeme v Kristovom smere, budeme:

– žiť s Kristom a obetovať všetko čo máme v aktívnom živote viery
– umierať s Kristom a prijímať milosrdenstvo, ktoré On dáva
– nebudeme posudzovať iných, ale spolu s nimi povzbudzovať sa navzájom

V NOVOM ZMENENOM SMERE, v smere JEŽIŠA KRISTA. Tak poďme a vyrazme.

Majte dni správneho smeru v živote, kamoši.

zo ♥ vaša Pau

 

 

 

 

 

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s